10. septembra uplynie sto rokov od pripojenia podkarpatskej Rusi k ČSR
09.09.2019
Bratislava
Bratislava
9. septembra (OTS) - Dňa 10. septembra 1919 štáty Dohody podpísali s
Rakúskom mierovú zmluvu v Saint-Germain-en-Laye. Súčasťou zmluvy bola aj
tzv. Malá minoritná zmluva, ktorá potvrdila, že Podkarpatská Rus sa
právoplatne začleňuje do ČSR. Šlo o územie s veľkosťou 12 617 km2 so 487
mestami a obcami a 585 500 obyvateľmi, z nich bolo 372 500 Rusínov, 103
000 Maďarov, 80 000 Židov, 14 000 Rumunov, 12 000 Nemcov, 2 500
Slovákov a okolo 1 500 občanov iných národností. Podľa článku 10 tejto
zmluvy sa ČSR zaväzovala okrem iných aj k nasledujúcim bodom. 1.
Rusínske územie južne od Karpát zorganizuje v hraniciach určených
hlavnými mocnosťami ako autonómnu jednotku v čs. štáte a dá mu najvyššiu
mieru samosprávy. 2. Územie Rusínov južne od Karpát bude mať svoj
osobitný snem. Ten bude vykonávať zákonodarnú moc vo všetkých
jazykových, školských a náboženských otázkach, vo veciach miestnej
správy a v ostatných otázkach, ktorými ho poveria zákony ČSR. Guvernér
územia Rusínov, ktorého vymenuje prezident ČSR, sa bude zodpovedať
rusínskemu snemu. Ďalší článok – článok 12 – požadoval, aby sa úradníci
na území juhokarpatských Rusínov vyberali podľa možnosti spomedzi
miestnych obyvateľov. Článok 13 požadoval, aby Podkarpatská Rus mala
spravodlivé zastúpenie v zákonodarnom zbore ČSR. Podľa historika Ivana
Popa, ktorý sa prioritne zaoberá týmto obdobím, mierová zmluva, žiaľ,
neurčila lehotu, v ktorej sa mala autonómia Podkarpatskej Rusi naplniť,
ani sankcie za jej nedodržanie.
Ako je známe, prvá republika mala so splnením všetkých spomínaných bodov
Malej minoritnej zmluvy problémy a napokon ich nedodržala. Rusínsky
snem sa nikdy nezvolal a post guvernéra na Podkarpatskej Rusi (prvým sa
stal americký Rusín Grigorij Žatkovič) bol bez reálneho vplyvu. Podľa
historika I. Popa bola skutočná moc aj tak v rukách českého úradníka –
viceguvernéra. Československá éra Podkarpatskej Rusi sa skončila v roku
1944 zmluvou medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Podkarpatskej Rusi, budúcej
Zakarpatskej Ukrajiny, Sovietskemu zväzu. Násilnú anexiu územia, ktorá
sa v réžii Moskvy rozbehla ešte v roku 1944, pričom zrealizoval ju
prezident Edvard Beneš, posvätil v roku 1945 ešte aj ústavný dekrét,
ktorý Rusínov Podkarpatskej Rusi definitívne zbavil čs. občianstva.
Zajtra, v utorok 10. 9. 2019, si o 17. h na námestí T. G. Masaryka v
Bratislave pred sochou prvého čs. prezidenta pripomenieme 100 rokov od
spomínaných udalostí vrátane slávnostného položenia vencov k pamätníku.